Článok bol pôvodne napísaný pre stránku Magistra-historia.sk

Keď v polovici 18. storočia grófka Terézia Ilešháziová, rodená Trannová, chcela dať odstrániť poškodenú sochu Panny Márie z dubnického kostola, netušila, aké zmeny to prinesie pre mestečko ležiace na hranici trenčianskeho panstva. Mariánska úcta sa na tomto mieste rozrástla do takej miery, že na začiatku 20. storočia bolo mesto úradne premenované na Máriatölgyes – Máriino mesto. Tento krátky historicko-teologický príspevok si kladie za cieľ priblížiť Teréziu Ilešháziovú a jej prestavbu Dubnice na pútnické miesto na základe troch zjavení Panny Márie.

Ilešháziovci v dubnickom rodovom sídle

Už počas života Gašpara Ilešháziho (†1648) sa rodina presťahovala z trenčianskeho hradu do novopostaveného kaštieľa v mestečku Dubnica, niekoľko kilometrov severne od Trenčína (pravdepodobne z dôvodu možného osmanského vpádu). Od konca 16. storočia sa na obdobie sedemdesiatich rokov stáva Dubnica protestantským mestom, ale už Juraj Ilešházi prestúpil v roku 1644 späť na katolícku vieru. Aj ďalšie generácie rodiny zostali vernými stúpencami pápeža. Opodstatnene sa môžeme domnievať, že aj na konverzii Juraja mala značné zásluhy Panna Mária, pretože jej Nepoškvrnenému počatiu dal zasvätiť kaplnku v Trenčíne, vysvätil vrátený kostol Panne Márií a rovnako jej zasvätil oltár v trenčianskom jezuitskom kostole.

Mimoriadne starý dubnický kostol, písomne doložený do druhej polovice 13. storočia, zostal dominantnou stavbou celého okolia. Na začiatku 18. storočia však začal upadať. Jeho katastrofálny stav sa prejavil v plnej miere v časoch, kedy bol správcom dubnickej farnosti Ján Baltazár Magin – autor prvej národnej obrany Slovákov. S touto situáciou oboznamuje priamo Mikuláša Ilešháziho. Informuje ho, že kostolný zvon je prasknutý, dokonca hrozí, že spadne z veže, pretože jeho os je narušená. Z doložených opráv vidíme, že v zlom stave boli aj všetky okná a dvere, no v neposlednom rade aj interiér kostola. Mikuláš Ilešházi žiadosti dubnického farára vyhovel a sám prispel čiastkou 40 zlatých na rekonštrukciu kostola a opravu poškodeného zvona. V opravách kostola nelenil ani Jozef Ilešházi a v roku 1724 daroval niekoľko predmetov, čo dokazuje, že Ilešháziovci mali evidentný záujem nielen o rekonštrukciu svätostánku, ale aj o udržanie a šírenie katolicizmu v meste, ktoré si zvolili za rodové sídlo. Už v týchto časoch bola v mestečku dozaista rozšírená úcta ku Kristovej Matke, čo nám dokazujú pôvodné piety nachádzajúce sa v kostole, ale aj na Ilešháziovskom kaštieli neďaleko kostola. Skutočné šírenie je ale spojené až so sochou Panny Márie, ktorá sem bola premiestnená.

Socha Panny Márie

Na bočný oltár dubnického kostola bola z Trenčianskeho hradu prevezená počas rekonštrukcie kostola socha Panny Márie. Ide o ranobarokovú sochu, ktorú dal zhotoviť Juraj Ilešházi niekedy okolo roku 1650. Do dubnického kostola bola prevezená pravdepodobne preto, lebo pôvodná socha bola zničená. V bezchybnom stave však určite nebola ani táto novodovezená podobizeň Márie, ale samotné prevedenie robí túto sochu výnimočnou. Na väčšine mariánskych sôch je malý Ježiš zobrazený na rukách Márie ako žehná pravou rukou. Na dubnickej sa však touto rukou jemne dotýka Máriinej tváre.

Terézia Ilešháziová plánuje odstrániť sochu

V roku 1742 sa grófsky manželský pár Terézia a Jozef Ilešháziovci prišli pozrieť do rekonštruovaného dubnického kostola a zastavili sa pri spomínanej soche, ktorá bola poškodená. Grófka Terézia navrhla farárovi Kolačányimu, že sochu nahradia kópiou zázračného obrazu a pôvodná socha bude odstránená z kostola. Ešte v tú noc sa však Terézii v sne zjavila Panna Mária a táto udalosť sa opakovala aj nasledujúce dve noci. Grófka preto s dovolením manžela sochu v kostole ponechala a namiesto jej nahradenia sa začalo pracovať na jej rekonštrukcii. Postava Panny Márie bola oblečená do rúcha, na hlavu bola položená zlatá koruna a do pravej ruky bolo vložené žezlo. Keď do jej ruky položili ľaliu, kvet rozkvitol a zostal rozkvitnutým napriek tomu, že nebol vo vode ani na slnečnom svetle. Tým sa zázraky spojené s touto sochou iba začali. Dubnický farár po týchto udalostiach založil knihu, do ktorej spisoval všetky vypočuté modlitby a zázraky. Nachádza sa v archíve Rímsko-katolíckeho farského úradu v Dubnici nad Váhom a obsahuje okolo 250 zápisov o uzdravení. Na príhovor dubnickej Panny Márie boli vyliečené najrôznejšie choroby, a preto netrvalo dlho, aby sa do Dubnice začali schádzať veriaci z celej Trenčianskej stolice.

Dubnica ako pútnické miesto

V druhej polovici 18. storočia už do Dubnice cestovalo toľko pútnikov, že sa nezmestili do kostola. Dubnický farár žiadal Jozefa Ilešháziho o rozšírenie kostola a Jozef súhlasil. Stavebné práce trvali dva roky (od roku 1754 do 1756) a kostol bol radikálne zmenený. Rozšíril sa nielen pôdorys kostola, ale celkom prebudovaná bola aj veža a interiér. Nad hlavný oltár, ktorý bol takisto postavený nanovo bola umiestnená zázračná socha Panny Márie, ktorá nad oltárom stojí dodnes. Grófka Terézia dala zhotoviť presklenú skrinku zdobenú barokovými ornamentami, vo vnútri ktorej sa nachádza socha. Kostol zostal v takto zrekonštruovanej podobe až do požiaru na začiatku 19. storočia, ale väčšinu požiaru sa obyvateľom Dubnice podarilo uhasiť. Na kostole bola poškodená strecha, veža a roztavené boli aj zvony. Všetky škody sa ale podarilo pomerne rýchlo opraviť. Ročne v tomto období prichádzalo do Dubnice asi 15.000 pútnikov. Zápisy o zázrakoch sa rozširovali. Známe je obrátenie dubnickej Židovky, uzdravenie slepého a chromého dieťaťa, či záchrana života po tom, ako jedného murára zasypala hlina pri stavbe studne, v ktorej strávil 30 hodín, ale von sa dostal živý.

Premena mesta

Nezostalo len pri rekonštrukcií kostola. Mariánska úcta sa v meste natoľko rozšírila, že v šesťdesiatych rokoch 18. storočia bol vybudovaný stĺp Panny Márie spolu s erbom Ilešháziovcov, ktorý je zobrazovaný podobne ako socha v kostole. O desať rokov neskôr už vznikla kalvária so štrnástimi murovanými zastávkami a sakralizáciu mesta doplnilo aj súsošie svätého Jána Nepomuckého.

Do Dubnice cestovali pútnici počas celého roka individuálne, alebo vo veľkých skupinách na Slávnosť zoslania Ducha Svätého, na Slávnosť Najsvätejšej Trojice, na Slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, na Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, na Sviatok narodenia Panny Márie a na Sviatok povýšenia svätého kríža.

Na záver

Udalosti odohrávajúce sa v 18. storočí v Dubnici nad Váhom mali mimoriadny vplyv nielen na prehĺbenie viery jej obyvateľov, ale aj na celkovú premenu mesta, ktorej podobu si do istej miery zachovalo dodnes. Vyvrcholenie mariánskej úcty nastalo na začiatku 20. storočia a púte boli pozastavené až v päťdesiatych rokoch. Dnes mariánska úcta v meste naďalej pretrváva.

Článok bol pôvodne napísaný pre stránku Magistra-historia.sk

Zdroje:

BAGIN, Anton – JANOTA, Dušan. Dubnica nad Váhom. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1967, 295 s.

BYSTRICKÝ, Valerián – ROGUĽOVÁ, Jaroslava. Dubnica nad Váhom, od minulosti po súčasnosť. Dubnica nad Váhom : Mesto Dubnica nad Váhom, 2010, 463 s. ISBN 978-80-970251-5-1.

LETZ, Róbert. Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách. Bratislava : Post Scriptum, 2014, 160 s. ISBN 978-80-89567-29-4.

MIKULÁŠ, František. Dubnica nad Váhom. In Farnosť Považská Bystrica [online]. Dostupné na internete: <http://saletinirozkvet.webnode.sk/products/dubnica-nad-vahom>.

MRVA, Ivan. Slovensko a Slováci v druhej polovici 19. storočia. Bratislava : Perfekt; Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2010, 256 s. ISBN 978-80-8046-458-5.